Rozsiahla zrúcanina hradu Devín sa rozprestiera na vysokom brale na sútoku riek Morava a Dunaj. Hradný kopec bol súvisle osídlený od mladšej doby kamennej až po súčasnosť. V čase Veľkej Moravy tu bolo jedno z jej hlavných sídiel. Najstaršia časť hradu je z 13. storočia. V tomto období hrad pozostával z mohutnej kamennej šesťbokej veže, zaberajúcej celú hornú časť skalného brala, a malého preddvoria. Z tohto objektu sa dodnes zachovali iba skromné zvyšky obvodových múrov. Zaujímavosťou je, že hrad istý čas papierovo patril i známej Alžbete Bátoriovej. Počas jeho histórie ho vlastnili aj rody Garajovcov, Keglevičovcov a Pálffyovcov. Mikuláš Garay vybudoval z malej pohraničnej pevnosti feudálne panské sídlo stavané v štýle neskorej gotiky. Hrad rozšíril smerom na východ. V juhovýchodnej časti hradného kopca dal vybudovať gotický obytný palác. V roku 1435 vydal kráľ Žigmund nariadenie, ktorým prikazoval opevniť všetky hrady od Bratislavy až po Skalicu. Na Devíne vybudovali nové opevnenie v západnej časti hradného vrchu, obrátenej k rieke Morava. Opevnenie tvorila bašta a hradobný múr so vstupnou bránou a predbráním. V roku 1809 horný hrad vyhodili do povetria napoleonské vojská. Hrad sa zapísal do slovenskej histórie i pamätnou vychádzkou Štúrovcov 24. apríla 1836, kde na hroboch dávnej slávy“ prisahali vernosť národu a jeho túžbam. Zažiť slávnu históriu hradu každoročne ponúka Festival šermu, hudby, tanca a remesiel, ktorý sa na Devínskom hrade koná v letných mesiacoch. Areál Devínskeho hradu je dnes jednou z vysunutých expozícií Múzea mesta Bratislavy.
Jedna z povestí hovorí o tom, ako zomierajúca hradná pani venovala svojim dcéram - dvojičkám dve jablká. Tie mali byť symbolom ich šťastného života. Preto si ich vzájomne vymenili. Netušili, že sa obe zaľúbili do mladého poľovníka a on zasa netušil, že sa stretáva s dvomi navlas rovnakými dievčinami. Až raz sa stretli všetci traja... Jedna zo sestier v zlosti hodila o zem jabĺčko a vzápätí sa naplnilo matkino proroctvo. Jej sestra na druhý deň zomrela. Na mieste, kde sa rozbilo jabĺčko, vyrástla jabloň. Ani druhé dievča sa dlho netešilo zo života. Nasledujúcu noc sa premenila na čiernu kozu. A tak sa občas návštevníkom Devína zjaví smutná čierna koza, ktorá potom objedá listy jablone.
Na hrad sa možno dostať priamo z parkoviska pri rieke Morave z obce Devín Mestskej časti Bratislavy.
https://www.matusovo-kralovstvo.sk/zahorska-drzava/hrad-devin#sigProId417ab52aab