Na južnom výbežku Malých Karpát, nad ľavým brehom Dunaja, sa týči Bratislavský hrad - štvorvežová dominanta hlavného mesta Slovenska. História hradu siaha do 9. storočia, kedy bol jedným z centier Veľkej Moravy. V 70. rokoch 11. storočia bol hrad sídlom uhorského kráľa Šalamúna. V druhej polovici 12. storočia postavili na hrade kamenný románsky palác. V 13. storočí na ňom prebiehala rozsiahla stavebná činnosť po vpáde Tatárov, ktorým sa však Bratislavský hrad ubránil. V rokoch 1431 - 1434 bol prestavaný na gotické kráľovské sídlo. Nezariadenú stavbu využíval ako svoje sídlo niekoľko rokov uhorský kráľ Ladislav Pohrobok, po smrti ktorého (v roku 1454) význam hradu upadá. Karta sa obrátila v súvislosti s expanziou Osmanskej ríše, ktorej vojská v roku 1529 dobyli vtedajšie hlavné mesto Uhorska Budín. Novým hlavným mesto kráľovstva, ktorému už vládli Habsburgovci, sa stala Bratislava a Bratislavský hrad v tejto súvislosti prešiel renesančnou prestavbou v rokoch 1552 – 62. Už rok po ukončení prestavby sa na hrade konali slávnosti spojené s korunováciou Maximiliána II. za uhorského kráľa.

Od druhej polovice 16. storočia  do obdobia vlády Jozefa II. bola  Korunná veža miestom uchovávania uhorských korunovačných klenotov. Svoju nezameniteľnú siluetu hrad získal v 17. storočí, keď bola hmotnosť Korunnej veže vyvážená nadstavbou vežičiek na ostatných troch nárožiach paláca. Za vlády Márie Terézie areál Bratislavského hradu prešiel rozsiahlou prestavbou pre potreby uhorskej rezidencie panovníčky. V druhej polovici 18. storočia bol hrad premenený na sídlo habsburgského cisárskeho dvora. Po smrti Márie Terézie jej syn Jozef II. umiestnil na hrad kňazský seminár. Novým užívateľom Bratislavského hradu sa v roku 1802 stala armáda a pôvodné reprezentatívne priestory sa zmenili na ubytovne pre vojakov. Veľký požiar v roku 1811 premenil hlavný palác a jeho okolie na ruiny. Rekonštrukčné práce prebiehali v rokoch 1956 – 68 a ich cieľom bolo obnoviť hrad do podoby z tereziánskeho obdobia. Ďalšia komplexná obnova samotného hradu sa realizovala v rokoch 2008 – 2014. Cieľom bola rekonštrukcia hradu a okolia do podoby, akú mal po prestavbe za vlády Márie Terézie, obnovenie už nezachovaných častí hradu, vrátane severnej záhrady so záhradným pavilónom. Hrad ako národná kultúrna pamiatka sa stal priestorom pre expozície Slovenského národného múzea a nachádzajú sa tu aj reprezentačné priestory Slovenskej národnej rady

V letných mesiacoch sa na hrade organizujú Bratislavské hradné slávnosti. Hrad leží v starom meste nad Dómom sv. Martina.

Povesť hovorí, že v čase tureckých vojen si pyšný hradný pán predsavzal vydať svoju dcéru. Tá však odmietla všetkých pytačov a vyšlo najavo, že je zaľúbená do vodcu Turkov - Nakiča Huseima. Hradného pána to nasrdilo a dal ju zatvoriť do temnice. Dcéru hradného pána však tajne ľúbil veliteľ hradu Zjeravič, ktorý bol pre ňu ochotný vykonať všetko. A tak po ňom poslala zaľúbený list tureckému veliteľovi. Ten sa z neho pred svojou družinou vysmial a dievčinu pourážal. Preto ho Zjeravič vyzval na súboj, porazil a odsekol mu hlavu. Keď ju priniesol ako odpoveď, panna si uvedomila jeho lásku a ich svadbe požehnal i šťastný hradný pán.