V doline Váhu, v Bytči sa nachádza rovnomenný zámok. Architektonicky patrí k najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Spomína sa od roku 1248. Bol postavený Thurzovcami na mieste starého gotického hradu ako renesančná stavba v druhej polovici 16. storočia. Medzi inými ho vlastnilo aj nitrianske biskupstvo a rod Podmanických, vrátane lúpežných bratov Rafaela a Jána. Thurzovci ho vlastnili a zveľaďovali od roku 1560 až do roku 1624. Zámok sa súčasne stal centrom nielen bytčianskeho panstva, odtiaľto boli spravované aj ostatné turzovské majetky, najmä lietavské a oravské panstvo. Odvtedy ho vlastnili až do polovice 19. storočia Eszterháziovci. Tí objekt využívali predovšetkým na hospodárske účely, jeho vzhľad obohatili len cyklom nástenných malieb v arkáde. Neskôr ho predali rodu Popperovcov. Kaštieľ je tvorený 4 nárožnými a jednou hlavnou vežou. Na dvore sú malebné arkády s nástennými maľbami.

V objekte je dnes archív. Zámocký areál, pozostávajúci z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj z hospodárskych a obytných budov, časti opevnenia patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Bytčiansky zámok sa zapísal do histórie honosnými poľovačkami a hostinami palatína Juraja Thurzu, ako aj chýrnymi svadbami jeho synov a dcér. Svadba dcéry Judity trvala 2 roky a panstvo mimo iného zjedlo 35 volov , 117 teliat, 156 jahniat, 116 prasiat, 784 sliepok... V roku 1611 sa tu konal povestný súd s pomáhačmi Alžbety Bátoriovej - pomocníčky Ilona a Dora boli odsúdené na vytrhanie prstov a upálenie zaživa, pomocník Ján Ujváry - Ficko na stratu hlavy a upálenie jeho mŕtveho tela. Samu Alžbetu Bátoriovú nesúdili, v rozsudku sa spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti v r. 1614. Na zámku vojenčil i Juraj Jánošík.

Bytčiansky zámok sa nachádza v centre okresného mesta Bytča.

Architektonické riešenie budovy, vychádzajúc z historických daností, skĺbilo v sebe dva dôležité komponenty – fortifikačný účel a pohodlné a reprezentatívne bývanie. V zámockom komplexe je vyobrazených niekoľko reliéfnych dvojíc erbov. Nad portálom Sobášneho paláca je to erb Juraja Turzu a jeho manželky Alžbety Czoborovej. Oba erby sú (značne devastované) vytesané aj nad portálom predbránia zámku. Nad portálom je to erb Františka Turzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej, tieto erby sa opakujú aj na portáli na poschodí z nádvoria. Na fasáde veže sú to erby Juraja Turzu a jeho prvej manželky Žofie Forgáčovej. Kaštieľ v Bytči sa stal pre Slovensko čímsi viac – myšlienka pravidelnej štvoruholníkovej dispozície sa štyrmi nárožnými vežami sa tu uchytila a to natoľko, že sa stal jedným z najčastejších typov renesančných kaštieľov. Ich vnútorné nádvorie už samo osebe naznačovalo uzavretosť.