Bojnický zámok patrí medzi najstaršie, najznámejšie a najnavštevovanejšie turistické objekty na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom, romantická stavba je dominantou horného Ponitria. Správy o existencii hradu sú už z 12. storočia. Vlastnil ho Matúš Čák Trenčiansky, Zápoľskovci i Turzovci. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Jeho dnešný vzhľad najviac ovplyvnili Pálfyovci. Posledným feudálnym majiteľom bol Ján Pálfy, ktorý sa okrem výraznej prestavby (trvala 22 rokov) sústredil aj na zberateľskú činnosť. Jeho posledným želaním bolo, aby sa v zámku nachádzalo múzeum voľne prístupné verejnosti.

V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnená celoročne prístupná muzeálna expozícia, ktorá je dnes súčasťou Slovenského národného múzea. Organizuje sa tu množstvo podujatí.

Bojnický kastelán Peter Paky bol veľmi chamtivým človekom. Mal plné truhlice zlata a stále chcel viac a viac. Tak prikázal ohradiť bojnické liečivé pramene a vyberať za kúpanie v nich veľké poplatky. Znemožnil tak liečiť sa chudobným ľuďom. Raz pred panstvom chorému žobrákovi zobral barle, zahodil ich a ešte ho aj zbil. Ten ho preklial a vyriekol želanie, aby všetky jeho dukáty skameneli. V tom momente zmizli Pakyho pramene, na mieste zahodených barlí vytryskli pramene nové. A všetky Pakyho peniaze sa premenili na kamenné okruhliaky. Všetci hovorili o zázraku a rozutekali sa od kastelána. Ten ostal sám a v šialenstve vysýpal z okien hradu ploché kamene. Dodnes možno v okolí Bojnického zámku nájsť tieto "kamenné Pakyho dukáty." 

Prístup na Bojnický zámok je priamo z mesta Bojnice.