Nad obcou Dobrá Voda v hustom lesnom poraste na výbežku hrebeňa Malých Karpát sa nachádza zrúcanina rovnomenného hradu. Zmienky o ňom sú už zo 14. storočia, keď bol kráľovským majetkom a strážil dnes už zaniknutú obchodnú cestu cez hrebeň Malých Karpát. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže, k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť zakončená kaplnkou.

Pravdepodobne ho založil Aba, predpokladá sa vlastníctvo Matúša Čáka. Patril aj Ctiborovi zo Ctiboríc. Bol typom ranogotickej pevnosti s najstarším horným hradom a počas obdobia renesancie v 16. storočí sa sústredili najmä na prebudovanie predhradia. K početným majiteľom patrili Országhovci, Ugnadovci, Erdödyovci a Pálffyovci. Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Za povstania v r. 1703 bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Zanikol po požiari koncom 18. storočia. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene.

Podľa povesti za temných nocí sa na hradbách objavuje tajomné zjavenie bludného rytiera, ktorý celému okoliu hrozí plamenným mečom. Je to duch bývalého hradného pána, ktorý napáchal veľké množstvo zločinov. Za tie ho dal kráľ uvrhnúť do temnice vlastného hradu, kde i zomrel. A ako vidno, pokoj na duši nenašiel ani po svojej smrti.

Na hrad možno vystúpiť po červenej turistickej značke z obce Dobrá Voda za 45 minút alebo neznačene z asfaltovej cesty v Doline za 30 minút.