Sídlom panstva je Beckovský hrad, ktorý sa týči na 60 metrov vysokom vápencovom brale nad dolinou rieky Váh. Hrad sa spomína už v Anonymovej kronike na prelome 12. a 13. storočia. V 14. storočí využil mocenské vákuum uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Pán Tatier a Váhu zabral aj hrad Beckov, vykonal rozsiahlu prestavbu aby zdokonalil jeho obranu. Najväčší rozmach zaznamenal za Ctiborovcov na prelome 14. a 15. storočia. Ctibor zo Ctiboríc si hrad vyvolil za svoje rodové sídlo, bohatstvo investoval do majestátnej prestavby. Rozsiahle sídlo navyše získalo hradnú kaplnku. Keď rod vymrel, 200 rokov hrad spracovali Bánfiovci. Nepodarilo sa ho dobyť ani Tatárom ani Turkom, ktorí ho obliehali v roku 1599. V roku 1729 bol opustený a vyhorel.

K hradu sa viaže viacero povestí - v jednej z nich sa odvodzuje jeho názov od šaša Becka, ktorý ho údajne dal postaviť. V druhej povesti sa hovorí o tom, ako hradný pán dal zhodiť zo skaly sluhu za to, že na oslave stúpil na nohu jeho najmilovanejšiemu psovi. Ten pri páde zo skaly ešte stihol zakričať, že do roka a dňa sa stretnú. Presne v tomto čase ležal hradný pán na nádvorí a zaspal. Na tvár sa mu priplazila vretenica a uštipla ho do očí. Oslepený utekal zlým smerom a zrútil sa do priepasti. A tak sa naplnila kliatba. Legendy hovoria aj o tom, že beckovský hradný pán bol zaťom Matúša Čáka Trenčianskeho.

Na hrad sa možno dostať priamo z obce za 5 minút. Je muzeálne sprístupnený, v polovici júla sa na ňom konajú hradné slávnosti spojené s dobýjaním hradu husitmi.