Nitriansky hrad je zachovalý komplex, ktorý nachádza sa na hradnom vrchu v centre mesta vo výške 220 m n. m. a vytvára výraznú dominantu pod južnými výbežkami pohoria Tribeč. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. Od roku 880 tu bolo centrum Nitrianskeho biskupstva . Začiatkom 12. storočia patril k najrozľahlejším v stredovekom Uhorsku. Toto miesto slúžilo svetskej moci, hradnej posádke, ale aj Nitrianskej kapitule, v časoch vojenského ohrozenia tu nachádzali útočisko obyvatelia. V roku 1241 bol tak dokonale opravený, že vydržal útok Tatárov. Najstaršou zachovalou stavbou na ňom je románsky kostol sv. Emeráma.

Dominantou hradného areálu je katedrála, biskupský palác a opevnenie s vystupujúcimi bastiónmi. V roku 1273 bol hrad spolu s mestom vypálený vojskami Přemysla Otakara II., na začiatku 14. storočia hrad vypálili a zničili vojská Matúša Čáka Trenčianskeho. V druhej polovici 15. storočia sa o modernizáciu vonkajšieho opevnenia pričinil biskup Zachariáš Mošovský, ktorého erb dodnes zdobí niekdajšiu hlavnú vstupnú bránu prejazdnej budovy strážnica. Rekonštrukcia za biskupa Jána IV. Telegdyho v rokoch 1622 – 1642 priniesla radikálnu prestavbu sakrálneho komplexu. Počas stavovských povstaní v prvej polovici 17. storočia bol hrad centrom vojenských operácií. V roku 1663 sa dokonca dostal na krátky čas do rúk Turkov, ich prítomnosť sa podpísala na zničenom stave katedrály.

Po odstránení škôd prebudovali v rokoch 1673 – 1674 celý obranný systém hradu podľa požiadaviek modernej fortifikácie. K ďalšej veľkej stavebnej a obnovnej činnosti došlo na hrade až po skončení povstania Františka Rákóciho v roku 1704, keď biskup Ladislav Adam Erdödy prestaval tzv. horný kostol a vybudoval nový biskupský palác. Do Nitry boli pozývaní významní umelci, aby sa podieľali na výzdobe chrámu. Hrad po tejto prestavbe nadobudol dnešnú podobu. Dnes tu sídli Rímskokatolícka cirkev – Biskupstvo Nitra.

Hradná katedrála je centrom kultu zoborských pustovníkov sv. Svorada - Andreja a sv. Benedikta, ktorí boli v roku 1083 kanonizovaní medzi prvými svätcami na Uhorsku. Ich relikvie sú uložené v románskom kostole sv. Emeráma.

Hrad je úzko spätý aj s dejinami Veľkomoravskej ríše a menami jej panovníkov - Pribina, Rastislav a Svätopluk. Svätopluk si pred svojou smrťou zavolal svojich troch synov a dal im každému do ruky prút, aby ho zlomili. Urobili to bez problémov. Potom dal každému tri prúty zapletené do jedného celku a poveril ich tou istou úlohou. Tentoraz ich nezlomil ani jeden. Tak im ich otec chcel ukázať, že keď budú držať svorne spolu, nik ich neporazí, keď však budú vládnuť a bojovať každý na svoju päsť, čoskoro ich postihne pohroma.

Hrad leží v centre mesta, priamo pod ním sú veľké parkoviská.