Levický hradný areál tvoria konzervované hradné zrúcaniny a kaštieľ. Bol postavený v 2. polovici 13. storočia. Ležal na okraji majetkovej dŕžavy Matúša Čáka Trenčianskeho a neskôr bol sídlom Tekovskej župy. Výstavba pôvodne kráľovského strážneho hradu súvisela s rozvojom stredoslovenských banských miest a s posunom strategických miest viac na východ. Viackrát bol prestavaný a často menil majiteľov. V roku 1571 bol v dolnom nádvorí postavený renesančný kaštieľ s nárožnými vežami. Počas tureckých vojen ho Turci nedobyli ani v roku 1544, ani 1578. Podarilo sa im to až po páde Nových Zámkov v r. 1663, no neudržali ho ani rok.

V ďalších obdobiach sa na hrade vystriedalo viacero majiteľov - rod Levickovcov, Dobóovci, Koloničovci, Čákyovci a Esterháziovci. Po požiari mesta v roku 1696 ťažko poškodený hrad začali demolovať. V roku 1699 hrad opustila vojenská posádka, čím hrad prišiel o obranných charakter. Vojská Františka II. Rákociho ho však ešte v rokoch 1702 - 1709 držali, no pred odchodom dokončili jeho likvidáciu. Časť budov (baštu a kaštieľ) opravili a zakonzervovali. Dnes je v kaštieli a tzv. kapitánskej budove sídlo a expozícia Tekovského múzea. Studňa na hrade má určitú zvláštnosť. Nejde o klasickú studňu, akú poznáme z dedinských dvorov. Nad touto sa vypína veža, opretá  o strmú skalnú stenu. Dostať sa k vode zo zadného nádvoria bolo nemožné. Studňa slúžila aj po obsadení na to, aby obrancovia horného hradu mali prístup k vode. Bez nej by dlho nevedeli odolať nepriateľovi.

Felicián Zach, člen družiny Matúša Čáka Trenčianskeho chcel po jeho smrti spáchať atentát na kráľa Karola Róberta. Ten sa mu nevydaril a kráľ sa mu odplatil následne vyvraždením rodu Zachovcov do tretieho kolena, hoci boli nevinní. Krásnu Zachovu dcéru Šebu sťali pod múrmi Levického hradu. Preto sa jej plačúci duch dodnes zjavuje v hrade, prekutáva jeho zákutia a zúfalo hľadá svojho muža a deti. Strašidelný prízrak sa stráca až za úsvitu.

Hrad leží na severnom okraji mesta Levice.