Novozámocká pevnosť vstúpila do celoeurópskych dejín vo vojne proti Turkom. Keď Turci v roku 1543 obsadili Ostrihom, začala sa stavať mohutná pevnosť v tvare šesťhrannej hviezdy. Proti Turkom tu po roku 1545 – 1546 postavili pevnosť s navezenými valmi a drevenými palisádami. Namiesto spustnutého opevnenia postavili kamennú pevnosť na pravom brehu rieky Nitry. Stavba trvala 10 rokov od roku 1571 do roku 1581. Šesť vystupujúcich bášt bolo ťažiskom obrany, v jej vnútri sa rozkladalo mesto s pravidelnou šachovnicovou sieťou ulíc na všetkých stranách štvorcového námestia. Celok bol obklopený vodnou priekopou, ktorú napĺňala rieka Nitra. Pravidelný šesťuholníkový pôdorys tvoril základ pre mohutné hradby s veľkými bastiónmi vo vrcholoch, ktoré boli upravené na delostreľbu. V roku 1605 pevnosť dobyli Bočkajovi povstalci, no čoskoro ju cisárovi vrátili. V roku 1619 pevnosť dobyl Bethlen, o dva roky tu porazili jeho vzbúrenci v bitke cisárske vojsko, keď padol i hlavný veliteľ generál Bunquoy. Potom až do roku 1663 patrila pevnosť cisárovi, jej veliteľom bol Adam Forgách. Odohrala sa tu obrovská bitka a pevnosť dobyli Turci. Mali ju v moci až do roku 1685, kedy bola oslobodená vojskami vedenými Karolom Lotrinským. V roku 1704 však Rákocziho povstalci pevnosť opäť dobyli. Po páde Rákocziho povstania Nové Zámky obsadili znova cisárski vojaci. Z obavy, aby sa znova nestala baštou povstalcov, nariadil cisár Karol III. v roku 1725 pevnosť zbúrať. Jej demolácia bola dokonalá. Postupný rozvoj mesta a bombardovanie počas II. svetovej vojny dovŕšili dielo skazy.
Dnes zabudnutú slávu mohutnej pevnosti pripomína iba zemný val bývalej Forgáčovej bašty, na ktorej je postavená Kalvária. Pevnosť však pripomína aj stavebná dispozícia námestia a rozloženie ulíc, z ktorých 6 nesie názvy bývalých rohových bášt pevnosti: Forgáčova bašta, Česká bašta, Ernestova bašta, Cisárska bašta, Žerotínova bašta a Michalská bašta.