Renesančná protiturecká pevnosť sa nachádza na sútoku Váhu a Dunaja, na križovatke obchodných ciest vedúcich z dolín rieky Váh, Nitra, Žitava. Vznik prvej murovanej pevnosti či hradu v Komárne môžeme teda datovať do rokov 1265–1268. Od 13. storočia do obdobia panovania kráľa Mateja Korvína (1458–1490) máme o komárňanskom hrade neúplné poznatky. Za jeho múrmi bojoval Matúš Čák Trenčiansky proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Reprezentatívnu podobu renesančného paláca dala komárňanskému hradu prestavba v dobe panovania Mateja Korvína vykonaná talianskymi majstrami. Charakter hradu a ďalší smer jeho vývoja zmenili až vyše pol druha storočia trvajúce turecké vojny. Po vynájdení dela sa radikálne zmenili základné zásady výstavby hradov. Protiturecká pevnosť v Komárne bola vystavaná v dvoch obdobiach. Na základoch staršieho hradu sa začala roku 1546 výstavba Starej pevnosti a roku 1658 výstavba Novej pevnosti.

Dnešná Stará pevnosť vznikla v rokoch 1546 - 1557. Význam Komárna vzrástol v 17. storočí po dobytí Nových Zámkov Turkami. Preto bola postavená Nová pevnosť v rokoch 1663 - 1673. Obrovská povodeň v roku 1682 mohutnú dvojpevnosť podstatne poškodila. Cisár Leopold I. dal dostatok finančných prostriedkov na opravu hradieb a na úpravu valov. Opravená pevnosť prežívala posledné boje tureckých vojen v roku 1683. Pevnosť potom odolávala všetkým útokom, poškodilo ju až zemetrasenie v roku 1783. Opätovná obnova bola vykonaná v roku 1808. Od roku 1833 prebehla výstavba komárňanského pevnostného systému - predsunutých pevností a tzv. Palatínskej línie. Celý bastiónový systém bol dobudovaný v roku 1877, skladá sa z Ústrednej pevnosti, Palatínskej a Vážskej línie. Bastióny Palatínskej línie sú dispozične rovnaké, ojedinelé svojou formou sú bastióny VI. a VII. Vážskej línie. Z toho dôvodu je primárnou úloha zachovať a obnoviť základné typy fortifikačných objektov obrannej línie. V súčasnosti si v plnej kráse môžeme prezrieť v zrekonštruovanom bastióne č. VI umiestnenú expozíciu komárňanského Podunajského múzea - Lapidárium. Objekty Novej i Starej pevnosti sú neprístupné, možno si ich pozrieť zvonka, na západnom opevnení v hrane bastiónu si možno prezrieť i sochu legendárnej Panny. Mesto Komárno v súčasnosti vyvíja aktivity zamerané najmä na revitalizáciu a prezentáciu najhodnotnejšej časti systému a to Starej a Novej pevnosti. Aj sesterské mesto Komárom, v rámci Maďarskej republiky, podniká účinné kroky pre oživenie predsunutých pevností, a to Igmándskej, Hviezdicovej (Dunajského predmostia) a najmä Monoštorskej pevnosti.

Podľa povesti socha Panny na hrane bastiónu pevnosti je na pamiatku mladej ženy, ktorá zachránila Komárno pred Turkami. Predstierajúc pomätenosť vošla do tureckého tábora, spôsobila zapálenie skladu prachárne a zistila i zámer nočného útoku na pevnosť. Tak naň upozornila obrancov a tí v noci očakávajúc Turkov vyprášili. Pod sochou Panny je napísané i krédo obrancov pevnosti - NEC ARTE NEC MARTE (Ani ľsťou, ani silou).
Prehliadka Komárňanského pevnostného systému zaberie dlhší čas, pretože je situovaný okolo celého mesta.