Prvá písomná zmienka o Čeklískom hrade je z roku 1290. Patril M. Č. Trenčianskemu, Apponyiovcom a Bátoriovcom, Thurzovcom. O vzniku hradu sa zachovalo len málo spoľahlivých správ aj napriek tomu, že bol postavený na strategickom mieste, v tzv. bráne cesty od Dunaja na Považie. Čeklís začali stavať pravdepodobne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. V čase Rákocziho povstania boli hrad i poddanská obec Čeklís vypálené. Dedinu opäť postavili ale hrad zostal v ruinách. Hrad postupne chátral a pri ňom vyrastal nový kaštieľ. Ten postavili Eszterházyovci v rokoch 1714-1722 ako jeden z prvých kaštieľov na území západného Slovenska po skončení tureckých vojen. Jeho podoba sa vlastne zachovala dodnes, pretože vo svojej histórii sa na ňom robili iba menšie stavebné úpravy. Tvorí ho poschodová trojkrídlová baroková budova v pôdoryse písmena "U". Dvakrát bol vážnejšie poškodený - v roku 1911 požiarom a v roku 1945 vojnovými udalosťami. Ak v Bernolákove zájdete na okraji výrazného terénneho stúpania k riečke Čierna voda, nájdete tu zvyšky takmer 2 m hrubej hradby z lomového kameňa, so zaklenutou vstupnou bránou hradu. Úpravou parku okolo kaštieľa vzniklo golfové ihrisko, ako prvá etapa výstavby a rekonštrukcie celého areálu.
K hradu Čeklís sa viaže povesť z tureckých vojen. Keď dobyli Turci Čeklís, Kujan paša zajal snúbenicu hradného kapitána. Veľmi sa do nej zaľúbil a raz večer na hradbách jej ukázal na nebi jasnú hviezdu so slovami, že to je jeho hviezda a pokiaľ svieti, bude získavať jej srdce. V tom momente však hviezda spadla a z hradieb spadol aj Kujan paša. V srdci mal šíp vystrelený hradným kapitánom. Ten tak oslobodil svoju milú.
Bernolákovský kaštieľ leží na okraji obce, v areáli golfového ihriska.