Na bočnom hrebeni Strážovských vrchov sa nachádzajú na skalnatom kopci posledné zvyšky Košeckého hradu. O jeho vzniku neexistujú spoľahlivé správy, vraj ho založili templári, pravdepodobne stál už v roku 1272. V roku 1312 patril do panstva veľmoža Matúša Čáka. Ako kráľovský majetok ho menuje listina Karola Róberta. Určite v roku 1404 ho kráľ daroval vojvodovi Ctiborovi. Často menil majiteľov, medziinými patril aj Zápoľskovcom, od 16. storočia Petrőczymu, neskôr Ilešháziovcom. Matej Korvín ho v roku 1462 posunul svojmu obľúbenému hajtmanovi Blažejovi Maďarovi. Potom ho kráľ Ferdinand daroval Pavlovi Petróczymu. Jeho potomok Štefan sa zúčastnil na Vesselényho sprisahaní. Preto cisár poslal k hradu vojsko generála Heistera, ktorý hrad obsadil a zrúcal. V roku 1670 za Leopolda I., cisárske vojsko pod velením Pavla Esterháziho hrad vyhodilo do vzduchu. Odvtedy chátral a dnes zostali z neho iba tri malé múriky.
Štefan Petróczy sa zúčastnil na Vesselényho sprisahaní. Na tajnej schôdzi sprisahancov v Trenčianskych Tepliciach podal návrh, aby kráľ Leopold so svojou nevestou Margitou Španielskou bol pri svojej ceste prepadnutý, odvezený na hrad Košecu a tu dovtedy väznený, kým nepodpíše listinu o zmene krajinskej ústavy. Podľa iného rozprávania kráľ mal byť zajatý na poľovačke, ale hodinu pred ňou bol plán povstalcov prezradený.
K zrúcaninám Košeckého hradu vystúpime z Košeckého Podhradia poľnou cestou do sedla a z neho po širokej ceste serpentínou lesom na hrad. Výstup trvá 35 minút. Z hradu je krásny výhľad do doliny i na vrchol Vápeč.